Máme doma dojčatá, stačí mu stále dojčenské / materské mlieko? Kedy je vhodné začať s prvými príkrmami u dojčených detí a kedy je vhodné prikrmovať deti nedojčené? Aké zvoliť potraviny / suroviny na prvú lyžičku?

Svoje dieťa stále dojčím, poskytuje mu materské mlieko všetko potrebné pre správny vývoj a rast? Moje dieťa je na náhradnej dojčenskej výžive, do kedy mu postačí iba fľaštička a kedy je ideálne začať s príkrmami?

Každá mamička si pár mesiacov po pôrode začne klásť otázku, či je materské mlieko stále plnohodnotným zdrojom potravy jej bábätka a kedy by mala riešiť otázku zavádzania prvých príkrmov do jedálnička svojho drobčeka.

Všeobecne platí, že ak materské alebo dojčenské mlieko nestačí dieťatku dodať potrebnú energiu a dieťa je už dostatočne zrelé a vo vhodnom veku, je vhodné premýšľať o podávaní príkrmov. Ide spravidla o obdobie, keď dieťa dokáže koordinovať a kontrolovať pohyby hlavy, rúk a očí, zvládne sedieť s oporou a dokáže prehĺtať z lyžičky stravu, ktorá nie je tekutá. Pediatri sa tiež často pýtajú rodičov, či ich dieťa so záujmom pozoruje, keď oni sedia pri stole a jedia. Aj to môže byť jedným zo znamení, že je dieťa pripravené na prvý príkrm. Nižšie nájdete viac o tom, ako začať s prvými príkrmami krok za krokom, tak aby vaše dieťatko zvládlo bez problémov prijať nové chute aj konzistenciu.

Podľa najnovších odporúčaní je najvhodnejšie plné dojčenie do konca 6. mesiaca veku dieťaťa. Ak bábätko nemôže byť dojčené, pediater vždy posúdi, kedy je práve u neho najlepší čas začať s podávaním príkrmov. Najskôr je možné začať od ukončeného 4. mesiaca, najneskôr potom na začiatku 7. mesiaca.

Moje dieťa je plne dojčené

Tiež patríte medzi tie šťastné mamičky, ktoré bez problémov dojčia svoje dieťatko? Potom si môžete byť istá, že vaše materské mlieko obsahuje všetky potrebné živiny a vitamíny, ktoré sú dôležité pre zdravý vývoj vášho dieťaťa. Zvyčajne sa odporúča plne dojčiť do ukončeného šiesteho mesiaca. Ak však pozorujete, že je vaše dieťa po dojčení stále hladné, či dokonca váhovo neprospieva, je to signál obrátiť sa na svojho pediatra a prospievanie bábätka s ním konzultovať.

Nemôžem dieťa dojčiť

Ak nemôžete z akéhokoľvek dôvodu svoje bábätko plne dojčiť, nie je dôvod na paniku. Na trhu dnes existuje celý rad veľmi kvalitných dojčenských mliek, ktorá dodajú vášmu dieťatku potrebné živiny. U nedojčených detí môžete začať s prvými príkrmami po dohode s pediatrom už od ukončeného 4. mesiaca. Stále však platí pravidlo, že je potrebné konzultovať zavádzanie prvých príkrmov so svojím pediatrom a vaše dieťatko vie kontrolovať pohyby hlavy a zvládne sedieť s oporou.

Prvá lyžička pre bábätko

Čo by malo byť obsahom prvej lyžičky vášho bábätka? Všeobecne sa odporúča začínať zeleninou, a to iba príkrmom z jedného druhu zeleniny. Dôležité je byť trpezlivý a začať postupne. 1. deň sa podávajú len 2 lyžičky nového príkrmu, 2. deň sa podávajú 4 lyžičky, od 3. dňa, ak je všetko v poriadku, sa môže podať až 50 g rovnakého príkrmu ako v predchádzajúcich dvoch dňoch. Vždy po podaní príkrmu dojčíte alebo podáte dojčenské mlieko, ktoré bábätko dostáva. A akonáhle si dieťatko začne zvykať, môžete postupne pridávať viac lyžičiek, skúšať ďalšie druhy zeleniny a potom aj viacdruhové zeleninové príkrmy, neskôr aj s prídavkom chudého mäsa. Prečítajte si viac o tzv. trojstupňovom systéme zavádzania príkrmov.

Aké príkrmy dávať od uk. 4. mesiaca?

Ak máte pocit, že vášmu dieťatku už nestačí materské či dojčenské mlieko, a aj po vypití plnej dávky je stále hladné, konzultujte so svojím pediatrom, či je už vhodný čas na zavedenie prvých príkrmov. Odporúča sa, že ak je dieťa plne dojčené a dobre prospieva, stačí začať s príkrmami v 6. mesiaci. U detí kŕmených dojčenským mliekom je možné po odporúčaní pediatra začať už od ukončeného 4. mesiaca veku. Na trhu už dnes nájdete pre deti od ukončeného 4. mesiaca pomerne pestrý výber na prvú lyžičku. A ak vaše dieťatko vydáva jasné signály, že by rado skúsilo aj niečo iné okrem mliečka – napr. intenzívne mľaská, cmúľa si palček a častejšie si strká hračky do pusinky, je pripravené začať spoznávať nové chute.

Či už sa rozhodnete svojmu malému maškrtníkovi zakúpiť hotový pohárik alebo doma uvariť, začnite najprv zeleninou, a to jemnými a jednoduchými chuťami. Vhodná je mrkva, hrášok, karfiol, brokolica či tekvica. Neskôr môžete zaradiť aj zemiaky, cuketu alebo špenát.

Hotové poháre s vekovým určením majú tú výhodu, že suroviny použité na ich výrobu sú veľmi starostlivo a prísne kontrolované a testované. Musia vyhovieť celému radu požiadaviek a veľmi prísnych limitov (na rozdiel od bežných potravín) – na obsah ťažkých kovov, plesní a ich toxínov, dusičnanov a celého radu ďalších látok.

Vhodnou dobou na zeleninový príkrm je zvyčajne čas obeda. Avšak prvý deň nečakajte, že zelenina na lyžičke bude schopná pokryť celé jedlo. Nič nie je dobré uponáhľať. Bábätko si musí na novú potravinu zvyknúť postupne a naučiť sa s ňou v ústočkách pracovať, a rovnako tak si musí postupne zvyknúť aj jeho trávenie, pre ktoré je to veľká zmena po niekoľkých mesiacoch len na mliečku. Kým bábätko nebude na dávke asi 100 g príkrmu, tak vždy po kŕmení dokrmujte ešte mliekom.

Ovocné príkrmy – kedy je správny čas?

Zavádzať ovocie do jedálnička malých stravníkov sa odporúča až po zelenine. Dôvod je prostý. Ovocie má ďaleko príjemnejšiu a sladšiu chuť, a ak by ste začali s ovocím na prvom mieste, môže sa stať, že malý maškrtný jazýček o zeleninu nebude mať záujem. Podobne ako u zeleniny sa odporúča začať len jedným druhom ovocia a pridávať ďalšie variácie neskôr. Ideálnou voľbou je jabĺčko, banán, hruška či marhule. Ovocie skvele poslúži ako desiata či popoludňajší olovrant.

TIP: Náš tím v spolupráci s odborníkmi na detskú výživu pripravil brožúru o prvých príkrmoch. Stiahnite si ju tu

Prečo nezabudnúť na obilniny a kedy je vhodné do jedálnička zaradiť lepok?

Obilniny by rozhodne nemali chýbať v jedálničku vášho dieťatka. Sú plné dôležitých vitamínov – najmä skupiny B, tiež minerálnych látok, vlákniny, sacharidov a bielkovín.

Akonáhle zvládnete so svojím bábätkom zavedenie zeleninových a ovocných príkrmov, je čas vyskúšať aj obilniny, a to vo forme obilných či obilno-mliečnych kaší. Na začiatok môžete zaradiť kaše ryžové, či kukuričné, ktoré majú jemnú chuť. Rozhodne ale neotáľajte so zavádzaním obilnín s lepkom (gluténom) do stravy vášho dieťaťa. Ich včasné zaradenie môže znížiť riziko výskytu alergie na lepok. Ideálne obdobie pre zavádzanie lepku je v dobe s prvými príkrmami, ešte v čase dojčenia, najneskôr počas 7. mesiaca, ešte pred jeho ukončením. Obdobie medzi ukončeným 4. až 7. mesiacom dieťatka sa niekedy nazýva tzv. „imunologické okno“ – niektoré výskumu ukazujú, že pri zaradení potenciálnych alergénov v tejto dobe dieťa lepšie reaguje (najlepšie keď je i dojčené).

Autor: Ing. Agáta Kubíčková, Andrea Řepová DiS.

Poraďte sa so svojím pediatrom
Navštívte naše stránky Nutriklubu či Klubu mamičiek, kde nájdete ešte viac zaujímavých článkov k  téme.
Chcete sa opýtať na ďalšie otázky týkajúce sa výživy v tehotenstve? Potom je tu pre vás pripravený náš tím a spolupracujúci odborníci. Kontaktujte je prostredníctvom našej poradne, emailom na info@nutriklub.sk, alebo telefonicky na 0800 601 600.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov

Tehotenstvo, ktoré sa predovšetkým v posledných rokoch označovalo za tzv. „iný stav“, má svoje špecifiká, a to nielen čo do fyzickej zmeny tela ženy, tak veľmi často aj z hľadiska prežívania. Keďže vieme, že telo a duša sú dve prepojené nádoby, je potreba tu spomenúť aj výživu, ktorá má pri správnom nastavení nielen pozitívny vplyv na vývoj nového človiečika, ale je dôležitá aj pre mamičku, ktorá sa s bábätkom o svoje živiny počas jeho vývoja delí.

Príroda je natoľko múdra, že v prvom rade sú živiny, ktoré mamička zo stravy získava, prednostne odovzdávané bábätku v maternici a až potom, čo je pre neho zabezpečený dostatok, tak idú aj k mamičke. Dieťatko v maternici si ich inak obstarať nedokáže, je plne závislé na tom, čo vo svojej strave mamička prijme, nemôže teda tento proces nijako ovplyvniť. Oproti tomu mamička je až druhá v poradí dôležitosti, pretože tá si svoju stravu môže obstarať a zároveň nedochádza u nej k vývoju nových tkanív a orgánov, ako je tomu u bábätka. Prípadný deficit niektorých živín teda zvládne podstatne lepšie ako vyvíjajúci sa plod.

Aké faktory ovplyvňujú vývoj plodu

Poďme sa teraz spoločne pozrieť, na čo je pri výžive tehotných žien dobré nezabudnúť. Ideálne je, ak je tehotenstvo plánované a žena tak má možnosť sa na tehotenstvo dobre pripraviť – upraviť svoj spôsob života, vylúčiť z neho to, čo by bábätku mohlo škodiť (napr. fajčenie, alkohol), zamerať sa na dostatok spánku, úpravu hmotnosti v prípade nízkej váhy alebo naopak obezity. Všetky tieto, ale aj ďalšie faktory, majú na tehotenstvo vplyv. Dôležitá je ale aj výživa, ktorá ovplyvňuje ich budúce zdravie čerstvo narodeného bábätka. To je veľmi dôležité hlavne vo vzťahu k pôrodnej váhe bábätka. Nízka pôrodná váha novorodencov sa častejšie vyskytuje u mamičiek, ktoré trpia podvýživou. Následne nízka pôrodná váha môže pre bábätko znamenať náchylnosť k niektorým ochoreniam. Preto je dobré ovplyvniť to, čo sa ovplyvniť dá. Ak sa zameriame na váhový prírastok ženy počas tehotenstva, mal by u ženy s normálnou hmotnosťou činiť 11,5 – 16 kg, u ženy s podváhou 12,5 – 18 kg, u ženy s nadváhou alebo obezitou by mal byť nižší – cca 7 – 11,5 kg. Odporúčaný týždenný váhový prírastok by mal byť približne 400 g za týždeň, počítané od 10. týždňa tehotenstva. Hodnoty sú orientačné a keďže každá žena je iná a je iný aj jej zdravotný stav, mala by prípadné nejasnosti konzultovať so svojím gynekológom.

Čo by nemalo chýbať v jedálničku

Ak žena plánuje tehotenstvo, je odporúčané jedálniček obohacovať užívaním kyseliny listovej, ktorá je veľmi dôležitá v prevencii určitých vývojových chýb. V našom jedálničku, hoci môže byť pestrý a vyvážený, zvyčajne nebýva dostatok tohto mikronutrientu, resp. nie v takej forme, ktorú by organizmus dokázal efektívne využiť. U žien plánujúcich tehotenstvo je odporúčané užívať 400 mikrogramov kyseliny listovej a pokračovať v tom aj naďalej aspoň počas prvého trimestra, a po konzultácii s gynekológom aj v trimestri druhom. U žien, v ktorých rodine sa vyskytli vrodené vývojové chyby, je potom potrebné konzultovať s lekárom množstvo podávanej kyseliny listovej.

Často sa hovorí, že tehotná žena „by mala jesť za dvoch“. Je to ale skutočne tak? Potreba zvýšeného prísunu energie tu určite je, ale nie je potrebné ju zbytočne preháňať. Žena sa vplyvom hormonálnych zmien, ktoré sprevádza tehotenstvo, môže cítiť unavená, vyčerpaná, môže mať nedostatok energie. Nie vždy to súvisí s nedostatočným prísunom živín. V prípade, že je žena bledá a unavená, môže byť príčinou nedostatok železa, čo možno posúdiť krvnými testami.

Bielkoviny ako dôležitá súčasť jedálnička

Z hľadiska navýšenie príjmu energie ide o cca 300 kcal týždenne, a to od konca 3. mesiaca. Čiastočne sa zvyšuje aj potreba bielkovín, ktorú je vhodné navýšiť na cca 60 g denne¹. Pre predstavu si uveďme, že priemerný polotučný jogurt obsahuje v 150 g asi 5 g bielkovín. Dva až tri takéto tégliky jogurtu denne doplnia zvýšenú potrebu bielkovín, pričom adekvátnou náhradou z hľadiska počtu jogurtov sú 2-3 šálky mlieka. Všeobecne dobre stráviteľné sú kyslomliečne výrobky. Opatrnosť je potrebná u žien, ktoré mliečne výrobky z akéhokoľvek dôvodu nekonzumujú. V takom prípade je nutné doplniť vápnik, a to formou tabliet. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov sa počas tehotenstva odporúčajú polotučné varianty, v prípade obezity varianty nízkotučné.
Bielkoviny ale nenájdeme len v mlieku a mliečnych výrobkoch, ale samozrejme aj v mäse, vajciach, strukovinách a obilninách. Ak žene vyhovujú počas dopoludnia výdatnejšie desiaty, môže si pripraviť mliečnu obilnú kašu, ktorá dodá aj bielkoviny rastlinného pôvodu. Obilniny samy o sebe sú výborným zdrojom zložených sacharidov a tiež vlákniny. Energia z obilnín sa teda po ich konzumácii uvoľňuje postupne a nevzniká potom čoskoro hlad. Vláknina má v strave ženy veľmi dôležitú úlohu. Tým, že je najmä u pokročilejšieho tehotenstva často pomalšie trávenie, vzniká u tehotných žien častejšie zápcha. Môže to byť vplyvom hormonálnych zmien, ale predovšetkým aj znížením celkového množstva pohybu a nižšou možnosťou pohybu čriev vzhľadom k rastúcej maternici. Nezastupiteľné vo výžive tehotnej mamičky sú celozrnné výrobky, ktoré sú jednak zdrojom vlákniny, ale aj dôležitých vitamínov skupiny B. Z hľadiska príjmu vlákniny hrá nezastupiteľnú úlohu zelenina a ovocie. Príjem týchto potravín by mal činiť 500 g denne s tým, že prevahu nad ovocím by mala tvoriť zelenina (zhruba 2/3), pretože neobsahuje toľko cukru a nedochádza k nadbytočnému príjmu sacharidov.

Na aké tuky sa vo výžive zamerať

Veľmi podstatnú úlohu vo výžive tehotnej mamičky majú omega – 3 mastné kyseliny (EPA – kyselina eikozapentaénová, DHA – kyselina dokozahexaénová), ktoré radíme medzi tuky. Omega – 3 mastné kyseliny sú veľmi dôležité počas tvorby mozgových štruktúr, zraku, a majú vplyv aj na budúci intelekt dieťaťa. Najkvalitnejším zdrojom omega – 3 mastných kyselín sú ryby, najmä tie tučné. Vhodné je vyhnúť sa tým rybám, u ktorých hrozí vyššia kumulácia metylortuti. Vhodná je napríklad treska, morská šťuka, losos, hejk, sleď, pstruh, sardinky, šproty. Naopak vyhýbať by sa mali tehotné ženy dravým a veľkým rybám, medzi ktoré patrí napríklad žralok, mečúň, sladkovodné šťuka, zubáč. Konzumácia rýb je vhodná 1-2x týždenne a to v množstve do 340 g tepelne upraveného rybieho mäsa. Výnimku tvorí tuniak, u ktorého vzhľadom k niekedy nejasnému pôvodu (najmä u konzerv) je vhodné neprekračovať 170 g týždenne tepelne upravenej ryby². Ďalšou problémovou zložkou v rybom mäse môžu byť dioxíny, ktoré sa vyskytujú vo vyššom množstve u divokých lososov a sleďov Baltského mora, týmto rybám je vhodné sa počas tehotenstva vyhnúť. Ak nastávajúca mamička nekonzumuje ryby 1-2x týždenne, je veľmi vhodné omega – 3 mastné kyseliny (najmä potom DHA) dopĺňať formou výživových doplnkov pre tehotné.

Potraviny ako zdroj jódu, vápnika a železa

Ryby sú aj zdrojom jódu. Túto zložku stravy nájdete v morských rybách, ďalej potom v iných morských živočíchoch alebo morských riasach. Často bývajú jódom obohacované rôzne cereálne výrobky – napr. müsli, kukuričných lupienkov a pod. Ak však žena z akéhokoľvek dôvodu nekonzumuje ryby, mala by po konzultácii s lekárom zvážiť užívanie výživových doplnkov pre tehotné, ktoré jód obsahujú. Jód je veľmi dôležitý pre správny vývoj kognitívnych funkcií dieťaťa.

Ďalšou podstatnou minerálnou látkou je už spomínaný vápnik. Odporúčaný príjem vápnika u tehotných žien je 1000 mg, denne³. Táto potreba je obvykle dobre vykrytá konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov.

Výrazné navýšenie potreby, ktorá je až dvojnásobná, je počas tehotenstva potrebná u železa. Jeho nedostatok sa prejavuje únavou, malátnosťou, bledosťou, ospalosťou či ďalšími príznakmi. V takom prípade je vhodné sa poradiť s gynekológom o ďalšom postupe, ideálne overiť jeho hladinu krvnými testami. Železo nájdeme najviac v mäse, obilninách, niektorých druhoch listovej zeleniny, pričom vstrebateľnosť z rastlinnej stravy je výrazne nižšia. Ak žena železo užíva ako výživový doplnok, je odporúčané podávať ho medzi jedlami, nezapíjať mliekom, čiernym čajom ani kávou – tieto potraviny znižujú využiteľnosť železa.

Pozor na vitamín A

Obozretnosti pri prípadnom užívaní výživových doplnkov je potrebné v prípade vitamínu A. Ide o vitamín, ktorý pri vyšších dávkach môže mať nežiaduci vplyv na vývoj embrya. Ak plánujete užívanie nejakého preparátu s obsahom vitamínu A, poraďte sa najskôr s lekárom. Najlepším zdrojom vitamínu A sú pečeň, ich konzumácia nie je odporúčaná ženám počas tehotenstva, najmä v 1. trimestri.

Pokiaľ je Váš jedálniček plnohodnotný a obsahuje všetky dôležité zložky, potom ste na najlepšej ceste k tomu, ako dopriať svojmu bábätku najlepší štart do života. Snažte sa jesť pravidelne po 3 hodinách, pokiaľ to zdravotný stav umožňuje. Ak máte problémy s tehotenskými nevoľnosťami, jedzte menšie porcie a pite oddelene od jedla, vyhnite sa ťažkým jedlám a potravinám, ktoré môžu nadúvať. V prípade mamičiek vegetariánok je vhodné si nechať zostaviť jedálniček nutričným terapeutom, ktorý ich tehotenstvom po výživovej stránke prevedie a pomôže nájsť alternatívy, ako docieliť správne pokrytie všetkými dôležitými živinami. Nielen naša strava, ale aj celkový životný štýl mamičky ovplyvňuje veľmi podstatne vývoj nenarodeného bábätka a dáva mu tak základ pre jeho budúci život.

Autor: Andrea Řepová DiS.

Poraďte sa so svojím pediatrom
Navštívte naše stránky Nutriklubu či Klubu mamičiek, kde nájdete ešte viac zaujímavých článkov k  téme.
Chcete sa opýtať na ďalšie otázky týkajúce sa výživy v tehotenstve? Potom je tu pre vás pripravený náš tím a
spolupracujúci odborníci. Kontaktujte je prostredníctvom našej poradne, emailom na info@nutriklub.sk, alebo
telefonicky na 0800 601 600.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov

Referencie:

  1. NEVORAL, Jiří. Výživa v dětském věku. Jinočany: H & H, 2003. ISBN 80-86-022-93-5.
  2. NEVRLÁ, Martina a Halina MATĚJOVÁ: Význam polynenasycených mastných kyselin během těhotenství a při kojení, jejich zdroje a přívod. Výživa a potraviny. 2015, č. 4. Dostupné také z: http://www.vyzivaspol.cz/wp-content/uploads/2017/12/Vyziva-4_2015_all.pdf
  3. Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike (9. revízia), 2010.
    HRONEK, Miloslav a Hana BAREŠOVÁ. Strava těhotných a kojících. Praha: Forsapi, 2012. Rady lékaře, průvodce dietou. ISBN 978-80-87250-20-4.
    MÜLLEROVÁ, Dana. Výživa těhotných a kojících žen. Praha: Mladá fronta, 2004. Žijeme s dětmi. ISBN 80-204-1023-6.

Medzi najčastejšie tráviace ťažkosti bábätiek patrí grckanie, zápcha a dojčenské koliky. Tieto tráviace ťažkosti sa často prelínajú a kombinujú, a môže sa tak stať, že sa u vášho bábätka objaví viac ťažkostí naraz. Na trhu existujú rôzne špeciálne dojčenské mlieka určené práve pri takýchto ťažkostiach. Niektoré mlieka dokonca pomáhajú riešiť viacero ťažkostí súčasne ťažkosti, pri ktorých sú určené – napr. pri zápche a zároveň pri dojčenských kolikách. Ak vaše bábätko trpí viacerými tráviacimi ťažkosťami naraz, vyberte pre neho po konzultácii s pediatrom také dojčenské mlieko, ktoré je určené pri najpálčivejšom tráviacom probléme vášho bábätka.

Výživa pri refluxe a grckaní

Ak trápi vaše bábätko časté grckanie alebo reflux, odporúča sa stravu podávať v menších dávkach a častejšie. Vhodné je zahustenie tzv. karubínom, čo je vláknina, ktorá absorbuje vodu a zahustí tak stravu, vďaka čomu môže obsah ľahšie zostať v žalúdku. Pre dojčené deti sa vyrábajú špeciálne prípravky, ktoré obsahujú karubín a môžu sa pridávať do odstriekaného materského mlieka. Ak teda máte dostatok mlieka, nemusíte prechádzať na špeciálne upravené mlieka umelé. Ak je však vaše dieťa na dojčenskom mliečku, zoženiete na trhu špeciálne upravené mlieka s karubínom.

Grckanie alebo reflux však môžu byť u niektorých detí prejavom alergie na bielkovinu kravského mlieka. Tu je potom vhodnejšie zvoliť špeciálne upravené mlieka. Výber vždy konzultujte so svojím pediatrom, ktorý vám pomôže určiť, či ide o alergiu, alebo za grckaním stojí iná príčina, a podľa toho vám odporučí najlepšie riešenie pre vaše dieťatko.

Výživa pri zápche

Zápcha dokáže bábätko aj celú jeho rodinu pekne potrápiť. Okrem zmeny jedálneho lístka u detí na zmiešanej strave a dodržiavaní pitného režimu existujú aj špeciálne dojčenské mlieka. Obsahujú kombináciu hydrolyzovanej bielkoviny, zníženého množstva laktózy a zmesi oligosacharidov.

Výživa pri kolikách

So zvládaním kolík vám môže veľmi pomôcť aj správna výživa, a to nielen vášho dieťatka. Ak dieťa dojčíte, venujte pozornosť tomu, čo sama jete. Vďaka nevhodnej strave sa môžu do materského mlieka dostať látky, ktoré budú nadúvať bruško vášho bábätka a spôsobovať mu celkovú nepohodu. Preto sa pri dojčení odporúča jesť také potraviny, ktoré príliš nenadúvajú. Problémom môže byť aj kravské mlieko a výrobky z neho v strave matky (v prípade alergie na bielkovinu kravského mlieka u dieťaťa).

U nedojčených detí potom môžete zmeniť náhradné dojčenské mlieko za špeciálne mlieka určené priamo pri dojčenských kolikách, ktoré obsahujú kombináciu hydrolyzovanej bielkoviny, znížené množstvo laktózy a zmes oligosacharidov. Popri špeciálnych mliekach môžete skúsiť aj tradičnú cestu byliniek vo forme čajov alebo existujú aj rôzne kvapky. Nezabudnite však svoj výber konzultovať aj so svojím pediatrom, ktorý podľa veku dieťaťa a jeho stavu najlepšie dokáže poradiť, čo je pre vášho najmenšieho v danom okamihu to najlepšie.

Poraďte sa so svojím pediatrom
Navštívte naše stránky Nutriklubu, kde nájdete ešte viac zaujímavých článkov k  téme.
Máte ešte nejaké otázky, na ktoré sa chcete opýtať? Potom je tu pre vás pripravený náš tím a spolupracujúci odborníci. Kontaktujte je prostredníctvom našej poradne, emailom na info@nutriklub.sk, alebo telefonicky na 0800 601 600.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov

V dnešnom globálnom a rýchlom svete je už alergia braná takmer ako bežná súčasť našich životov. O alergiách sa vie veľa a tiež existujú riešenia, ako aj s nimi žiť príjemný a pohodový život. Ak však očakávate príchod nového života a vo vašej rodine sa alergia objavila, chcete urobiť maximum pre to, aby ste riziko vzniku alergie u vášho potomka minimalizovali.

Ako alergia vzniká?

Vedeli ste, že ak je jeden z rodičov alergik, pravdepodobnosť rizika vzniku alergie u vášho dieťatka je významne vyššia? V prípade, že ste vy aj partner alergici, pohybuje sa táto pravdepodobnosť dokonca medzi 50 – 90 %. Áno. Genetická predispozícia zohráva svoju rolu v tom, či vaše dieťa alergiu bude mať, alebo nie. Genetická výbava vášho potomka však nie je jediným faktorom, ktorý riziko vzniku alergie ovplyvňuje. A o tom, či alergia u vášho potomka prepukne, nerozhodnú iba gény, ale aj vonkajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť, či tieto gény budú prepísané.

Týmito vonkajšími faktormi sú najmä:

  • nemožnosť dojčenia,
  • pôrod cisárskym rezom,
  • včasná liečba antibiotikami (u detí v dojčenskom veku alebo matky v posledných 3 mesiacoch tehotenstva),
  • vystavenie dieťaťa tabakovému dymu.

Môžem vynechaním alergénov zo stravy už v tehotenstve rozhodnúť o alergii u svojho dieťaťa?

Možno ste už počuli o tzv. nutričnom programovaní, keď to, čo matka v čase tehotenstva je, do značnej miery ovplyvní zdravie a správny vývoj jej bábätka. Ak teda nie ste alergická na nejaký druh potravín (napr. oriešky, ryby, pšenica a pod.), ponechajte tieto zložky vo svojom jedálnom lístku. Ich vylúčením rozhodne bábätku nijako neprilepšíte a naopak, môže sa stať, že vďaka vynechaniu niektorých potravín môžete prísť o dostatočný prísun vitamínov a živín, ktoré sú potrebné pre správny vývoj vášho bábätka v brušku. Preto by váš jedálny lístok v čase tehotenstva mal byť pestrý a vyvážený.

Ako vy sama môžete pomôcť k zníženiu vzniku rizika alergie u dieťaťa?

Najlepším spôsobom, ako ovplyvniť riziko vzniku alergie, je dojčenie. Materské mlieko je  zázrakom prírody. Každá mamička má špecifické zloženie materského mlieka – ideálne priamo pre svojho potomka. V priebehu veku dieťaťa sa mení zloženie mamičkinho mliečka a vždy ponúka to najlepšie pre jej dieťatko. Dojčenie pomáha dozrievaniu imunitného systému bábätka a odborníci sa zhodujú, že pokiaľ je to možné, mamička by mala výlučne dojčiť do ukončeného 6. mesiaca. A pri dojčení je dôležité, aby sa mamička správne stravovala a zo svojho jedálneho lístka vyradila iba tie potraviny, na ktoré je sama alergická alebo ktoré môžu negatívne ovplyvniť bábätko – napr. nadúvanie, riziko výskytu nebezpečných baktérií apod.

VIETE, ŽE?
Kvalitu mlieka môže mamička sama ovplyvniť. Pozrite sa, ako by mala vyzerať vyvážená a pestrá strava dojčiacej ženy.

Čo keď však dojčenie nie je možné? Pre deti s alergiou v rodine sú tu tzv. HA mlieka

Ak patríte k tým mamičkám, ktoré dojčiť z nejakého dôvodu nemôžu, nemáte inú možnosť ako po odporúčaní pediatra siahnuť po umelej výžive. Dnes nájdete na regáloch obchodov a lekární širokú škálu dojčenských mliek a mliek pre batoľatá. Dôležité je si však správne vybrať to najlepšie náhradné mliečko pre potreby vášho bábätka.

Ak je vo vašej rodine alergia, sú na trhu k dispozícii tzv. hypoantigénne mlieka (HA mlieka), ktoré sú vyrábané špeciálnym procesom z mlieka kravského, kde je mliečna bielkovina čiastočne naštiepená. O zavedení týchto špeciálnych mliek do jedálneho lístka vášho dieťatka sa však vždy vopred poraďte sa svojím pediatrom, ktorý na základe vašej rodinnej anamnézy a zdravotného stavu bábätka rozhodne, či je HA mlieko tou správnou voľbou.

Ako ešte inak môžem pomôcť k zníženiu rizika vzniku alergie?

Popri dojčení je dôležité na zníženie rizika vzniku alergie začať včas zavádzať potenciálne alergény do stravy dieťaťa. Ideálnym časom pre prvé príkrmy je obdobie medzi ukončeným 4. až 6. mesiacom veku dieťaťa, keď sa otvára tzv. imunologické okno, teda ideálny čas pre zoznámenie dieťatka s novými chuťami a tým aj potenciálnymi alergénmi. Práve obdobie prvých príkrmov je optimálne pre stretnutie aj s potravinovými antigénmi a navodenie imunitnej tolerancie – teda prijatie cudzorodej látky bez alergickej reakcie organizmu. U dojčených a dobre prospievajúcich detí sa odporúča úplné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca veku, ideálne je pokračovať v dojčení do 2 rokov veku dieťaťa a dlhšie.

AKO NA PRÍKRMY?
Kedy začať s príkrmami a ako by mala vyzerať prvá lyžička vášho dieťatka? Prečítajte si všetko o príkrmoch v našej brožúre tu.

Poznáte tiež príslovie našich babičiek „Čistota pol zdravia.“? Aj takou drobnosťou, ako je uprataný a čistý domov, môžete prispieť k podpore zníženia rizika alergie u svojho dieťaťa. Nie je potrebné mať upratané do posledného detailu, no pravidelné upratovanie a vetranie pomôže k zníženiu potenciálnych alergénov v ovzduší vášho domova. Vyvarujte sa tiež fajčenia v priestoroch, kde bábätko nejaký čas pretrváva.

A v neposlednom rade nezabudnite na podporu imunity a jej posilňovanie. Už od prvých mesiacov zvykajte bábätko na pobyt vonku na čerstvom vzduchu, vždy primerane k ročnému obdobiu a vonkajšej teplote. Spolu so zaistením dostatku spánku svojho bábätka tak urobíte maximum pre jeho zdravú budúcnosť.

Vyskúšajte našu kalkulačku a vypočítajte si riziko vzniku alergie u svojho dieťaťa. nutriklub.sk/riziko-alergie
Poraďte sa so svojím pediatrom
Navštívte naše stránky Nutriklubu, kde nájdete ešte viac zaujímavých článkov k  téme.
Máte ešte nejaké otázky, na ktoré sa chcete opýtať? Potom je tu pre vás pripravený náš tím a spolupracujúci odborníci. Kontaktujte je prostredníctvom našej poradne, emailom na info@nutriklub.sk, alebo telefonicky na 0800 601 600.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov

Hneď ako sú stabilizované všetky životné funkcie predčasne narodeného bábätka, prichádza na rad výživa, ktorá je pre jeho ďalšie prežitie kľúčová. Rýchlosť rastu požadovaná u predčasne narodených detí môže byť až 3-krát vyššia ako u detí narodených v termíne [1, 2], s tým súvisia aj vysoké nutričné požiadavky na výživu – v akej podobe bude podaná, aj čo sa týka zloženia. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje podobu výživy, je aj to, kedy sa bábätko narodilo a ako ďaleko sa stihli vyvinúť jeho orgány a ich funkcie.

Preto sú v prvých dňoch nedonosené bábätká často vyživované iba parenterálne (do krvného obehu), pretože ich telíčko nie je zatiaľ schopné prijímať stravu štandardne – perorálne (podávanie materského mlieka alebo priamo dojčenie). Podľa posúdenia lekára a zrelosti bábätka sa potom ďalej podáva výživa sondičkou priamo do žalúdka. Základom výživy je aj u týchto detí, samozrejme, materské mlieko, ktoré však v tom okamihu nespĺňa vysoké nutričné požiadavky nedonosených detí a nedokáže pokryť ich denný kalorický príjem. Z tohto dôvodu sa materské mlieko ešte môže obohacovať o tzv. fortifikátory, ktoré obsahujú cukry, vitamíny, bielkoviny a ďalšie dôležité živiny, ktoré zvyšujú kalorickú hodnotu materského mlieka.

Pre každé predčasne narodené bábätko je jeho výživa „ušitá“ na mieru, aby správne rástlo a prospievalo. Ak má dieťa hmotnosť pod 1 000 g, môže sa pridávať ešte proteínový doplnok pre navýšenie obsahu bielkovín, pretože tieto deti majú extrémne nároky na ich príjem.

V prípade, že mamička má dostatok mlieka, môže začať prikladať bábätko k prsníku (pokiaľ to jeho stav umožní) niekedy okolo 28. týždňa. Ide skôr však o akési nastavenie rituálu a inštinktu bábätka. Samotné dojčenie z prsníka môže začať až niekedy okolo 32. týždňa, keď sací reflex bábätka je už dostatočne vyvinutý a zvládne koordináciu tohto procesu.

Pokiaľ však mamička „predčasniatka“ nemôže z akéhokoľvek dôvodu dojčiť, dostáva bábätko cudzie materské mlieko z certifikovaných mliečnych bánk. Bábätko môže tiež dostávať kvalitnú umelú výživu vyvinutú špeciálne pre nedonosené deti. Hneď ako začne prospievať a jeho stav vyhodnotia lekári ako optimálny, môže byť bábätko prepustené z nemocnice do domácej starostlivosti. V prípade, že nemôže byť dojčené, tak dostáva špeciálne mlieko, tzv. post discharge.

Poraďte sa so svojím pediatrom
Navštívte naše stránky Nutriklubu, kde nájdete ešte viac zaujímavých článkov k  téme.
Máte ešte nejaké otázky, na ktoré sa chcete opýtať? Potom je tu pre vás pripravený náš tím a
spolupracujúci odborníci. Kontaktujte je prostredníctvom našej poradne, emailom na info@nutriklub.sk, alebo
telefonicky na 0800 601 600.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov

Referencie:

  1. Klein CJ . (2002) J Nutr. 132(6 Suppl 1): 1395S-1577S.
  2. Clark et al. (2014) Clin Perinatol. 41(2): 295-307.

Deti potrebujú pre svoj správny rast a vývoj dostatočnú a vyváženú stravu. V niektorých prípadoch, ak vaše dieťa trpí napr. nechutenstvom, je vyberavé v jedle (je tzv. picky eater), má nejaké akútne či chronické ochorenie, môže byť pokrytie jeho výživových potrieb náročné. Pokiaľ je príjem energie dlhodobo nižší než jej výdaj, môže byť vaše dieťa označené ako neprospievajúce. 

To znamená, že začne zaostávať vo svojom predpokladanom raste a je spravidla menšie než jeho vrstovníci rovnakého pohlavia. Túto skutočnosť prípadne odhalí ošetrujúci pediater pri pravidelných prehliadkach, pri ktorých vaše dieťa meria a váži. Aby vaše dieťa opäť dohnalo svoj rast, je potrebné zvýšiť jeho príjem energie. Pokiaľ nie je možné pokryť zvýšený príjem energie bežnou stravou, môžete s pediatrom konzultovať zavedenie vysokoenergetickej nutrične kompletnej výživy, ktorá pomôže dieťaťu zvýšené výživové nároky pokryť, a to buď formou doplnku k bežnej strave, alebo v prípade nutnosti úplnej náhrady bežnej stravy.

Poraďte sa so svojím pediatrom
Máte ešte nejaké otázky, na ktoré sa chcete opýtať? Potom je tu pre vás pripravený náš tím a spolupracujúci odborníci. Kontaktujte je prostredníctvom našej poradne, emailom na info@nutriklub.sk, alebo telefonicky na 0800 601 600.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov

Dostatočná a vyvážená strava je pre správny rast a vývoj dieťaťa zásadná. V období, keď je dieťa choré, či už akútne (napr. akútne respiračné ochorenie), alebo chronicky, sa jeho nároky na energiu spravidla zvyšujú. 

V tomto období by ste mali dbať na zvýšený príjem energie a živín vášho dieťaťa, a to predovšetkým v prvých 3 rokoch života, keď je jeho rast najvýraznejší. Najprirodzenejšou formou je zvýšenie množstva bežnej vyváženej stravy. Pokiaľ však dieťa nie je schopné väčší objem bežnej stravy pojať, môžete s pediatrom konzultovať zavedenie vysokoenergetickej nutrične kompletnej enterálnej výživy, ktorá pomôže dieťaťu zvýšené výživové nároky pokryť, a to buď formou doplnku k bežnej strave, alebo v prípade nutnosti úplnej náhrady bežnej stravy.

Poraďte sa so svojím pediatrom
Máte ešte nejaké otázky, na ktoré sa chcete opýtať? Využite našu infolinku 0800 601 600, kde vám radi poradia naši odborníci z radov laktačných poradkýň, nutričných terapeutiek a ďalších špecialistov z odboru starostlivosti o dieťa.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) patrí k najčastejším potravinovým alergiám u detí a postihuje 2 až 5 % dojčiat.

Ide o stav, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny nachádzajúce sa v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na bielkoviny kravského mlieka v mlieku materskom (tam sa dostanú zo stravy matky). Najčastejšie sa objavuje u dojčiat – v 95 % prípadov sa objaví v prvom roku života dieťaťa, absolútna väčšina dokonca počas prvých štyroch mesiacov. U deviatich z desiatich detských pacientov táto alergia vymizne do troch rokov veku.

To či bude mať vaše dieťatko alergiu, je z istej časti dané už genetickou predispozíciou. Pokiaľ je aspoň jeden rodič alergický, je tu riziko, že aj jeho potomok bude mať sklon k alergii. Ak sú alergickí obaja rodičia, toto riziko sa zvyšuje. No nielen genetická výbava vášho dieťatka môže ovplyvniť skutočnosť, či alergiu bude mať, alebo nie. Svoju rolu zohrávajú aj vonkajšie vplyvy (pôrod cisárskym rezom, užívanie antibiotík v ranom veku dieťaťa alebo matky v poslednom trimestri tehotenstva, znečistené ovzdušie a ďalšie). 

ABKM a jej príznaky

Včasné rozpoznanie symptómov alergie na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je kľúčové, s pomocou lekára však všetko zvládnete vy aj vaše dieťa. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sa týkajú najčastejšie tráviaceho systému a pokožky, menej často dýchacích ciest. U niektorých malých detí sa môže objaviť aj závažnejšia reakcia, ako je napríklad sípavé dýchanie, napuchnutie pier, svrbenie kože a vyrážka či vracanie.

Zriedka sa môže vyskytnúť aj závažná reakcia, ako je anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života. Často sa objaví aj viac príznakov naraz. Alergická reakcia môže nastať okamžite, ale môže byť aj oneskorená a prejaviť sa po niekoľkých hodinách. Nanešťastie podchytenie príznakov a stanovenie presnej diagnózy nie je vždy jednoduché, pretože celý rad prejavov sa zhoduje s prejavmi iných ochorení.

Stanovenie diagnózy ABKM

Diagnózu vždy určuje lekár na základe tzv. eliminačno-expozičného testu. Počas eliminačno-expozičného testu, ktorý sa robí pod dohľadom lekára, sa vylúči kravské mlieko zo stravy dieťaťa (v prípade dojčeného dieťaťa zo stravy matky). Pokiaľ ide o alergiu, do 3 dní (žihľavka, vracanie, kolika, krv v stolici) až 4 týždňov (atopický ekzém, hlienovité hnačky) dôjde obvykle k ústupu ťažkostí. Počas eliminačno-expozičného testu sa dieťaťu, ktoré už nie je celkom dojčené, nasadí špeciálna výživa pre deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka s extenzívne hydrolyzovanými bielkovinami, t. j. bielkovinami rozštiepenými na peptidy a aminokyseliny, ktoré imunitný systém alergického dieťaťa nepovažuje za alergén,  alebo v prípade vážnych prejavov alergie na bielkovinu kravského mlieka aminokyselinová formula s bielkovinami rozštiepenými na samotné aminokyseliny, ktoré sú tak 100 % nealergénne. V prípade plne dojčeného dieťaťa sa vylúči kravské mlieko zo stravy matky.

Po ukončení eliminačno-expozičného testu sa dieťa vystaví opätovne kravskému mlieku, aby sa diagnóza spätne potvrdila. Eliminačno-expozičný test môže urobiť váš detský lekár/pediater. Prípadne vás môže odoslať ku gastroenterológovi či alergológovi, kde sa však môžete stretnúť s dlhším časom čakania na objednanie.

Postup pri ABKM

Základným opatrením je vylúčenie kravského mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy dieťaťa, prípadne aj zo stravy matky, pokiaľ je dieťa plne/čiastočne dojčené. Na základe toho vám pediater tiež odporučí vhodnú výživu tak, aby spĺňala  nutričné nároky vášho dieťatka. Ak vaše dieťa ešte neje príkrmy, postupuje dvoma spôsobmi:

ABKM DIÉTA PRI DOJČENÍ

Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálneho lístka. To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka by mali cca do 2 týždňov vymiznúť. Pri bezmliečnej diéte je však nutné zaistiť dostatočný prísun vápnika a pozorne študovať etikety – mlieko sa môže skrývať aj tam, kde by ste ho nečakali (pečivo, niektoré údeniny a pod.). Pri vynechaní mlieka zo stravy matky je potrebné počítať s prechodným obdobím, keď aj navzdory bezmliečnej diéte sa môžu bielkoviny kravského mlieka ešte nejaký čas v materskom mlieku vyskytovať. Toto obdobie nebýva väčšinou dlhšie než jeden týždeň.

ABKM DIÉTA U NEDOJČENÝCH DETÍ:

Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme vysadenie dojčenského mlieka nahradiť adekvátnou výživou – podľa odporučenia lekára. Výživou, ktorá musí jednak minimalizovať pokračovanie vzniknutej imunitnej reakcie a jednak spĺňať výživové požiadavky dieťaťa. Spôsob náhrady sa riadi podľa závažnosti prejavov:

  • Pokiaľ ide o relatívne ľahkú alergiu (dojčenská kolika bez iných príznakov, ľahký ekzém a pod.), používa sa obvykle výživa s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou.
  • U detí s ťažšou formou alergie (neprospievanie, ťažká hnačka, ťažký ekzém, rozsiahle opuchy, ťažká či dlhotrvajúca dušnosť, anafylaxia) sa obvykle používa výživa na báze aminokyselín, čo sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemajú byť kŕmené dojčenskými mliekami s neupravenými bielkovinami kravského mlieka.

Deti s ABKM by nemali dostávať ani prípravky s čiastočne štiepenou bielkovinou označované ako HA (hypoantigénne) mlieka. Do diéty detí s ABKM nepatrí ani sója a sójové výrobky. Lekári neodporúčajú podávať sóju dojčatám do šiestich mesiacov veku. Navyše u detí alergických na bielkovinu kravského mlieka je veľká pravdepodobnosť, že budú trpieť aj alergiou na sóju. Vhodné nie sú ani výživy vyrábané z mlieka iných zvierat (napríklad z kozieho mlieka), pretože u bábätiek alergických na bielkovinu kravského mlieka môžu tiež vyvolať alergickú reakciu.

Vyskúšajte našu kalkulačku a vypočítajte si riziko vzniku alergie u svojho dieťaťa. nutriklub.sk/riziko-alergie
Poraďte sa so svojím pediatrom
Navštívte naše stránky Nutriklubu, kde nájdete ešte viac zaujímavých článkov k  téme.
Máte ešte nejaké otázky, na ktoré sa chcete opýtať? Využite našu infolinku 0800 601 600, kde vám radi poradia naši odborníci z radov laktačných poradkýň, nutričných terapeutiek a ďalších špecialistov z odboru starostlivosti o dieťa.
Alebo formou chatu: nutriklub.sk/poradna-odbornikov