PODVÝŽIVA V CHOROBE SA MÔŽE TÝKAŤ KAŽDÉHO Z NÁS.

Podvýživa (malnutrícia) je stav nerovnováhy medzi potrebami organizmu a skutočným príjmom, ktorý vzniká v dôsledku nedostatku živín dôležitých pre stavbu tela a jeho funkcie. V užšom zmysle slova hovoríme o nedostatku energetického príjmu, príjmu kvalitných bielkovín a ďalších živín.

Podvýživou nemusí byť ohrozený len chudý človek, ale aj človek na pohľad obézny. Nechcený úbytok hmotnosti 5 % za 3 mesiace už svedčí o riziku podvýživy. Malnutrícia býva často prehliadaná na úkor ochorenia, na ktoré je pacient liečený. Často nie je diagnostikovaná a týka sa to hlavne pacientov s obmedzenými pohybovými schopnosťami, psychiatrickými a komunikačnými problémami. Hlavnými príčinami podvýživy je znížená chuť do jedla, zvýšená konzumácia liečiv, problémy s chrupom, či znížená samostatnosť. Dôsledky podvýživy sú spájané s úbytkom svalovej hmoty, zápalovými komplikáciami, zhoršeným hojením rán a zhoršením celkového stavu a kvality života.

Malnutríciaou alebo riziko malnutrície postihuje v Európe:
24,1 % DETSKÝCH hospitalizovaných pacientov33 % PACIENTOV v domovoch s opatrovateľskou službou25 % DOSPELÝCH hospitalizovaných pacientov v nemocnici

AKÉ SÚ VAROVNÉ PRÍZNAKY KRÁTKODOBEJ PODVÝŽIVY?

  • Chudnutie – ubúda svalová hmota a tukové tkanivo, koža je slabá až ochabnutá, znižuje sa svalová sila, pacient sa ťažšie pohybuje, u ležiacich je dobrým ukazovateľom stisk ruky, ktorý je pri podvýžive slabší. U pacienta so závažným ochorením je už 5 % úbytok hmotnosti nebezpečný (napr. 3,5 kg u 70 kg človeka).
  • Nechutenstvo
  • Nižší príjem stravy než je obvyklé, alebo odmietanie stravy
  • Na pacientovi „visí“ odev, ktorý mu predtým dobre padol
  • Únava – súvisí s chudnutím a psychickým stavom
  • Nespavosť – súvisí s únavou chorého
  • Citlivosť na chlad – chorý nemá dostatok energie na udržanie telesnej teploty
  • Opuchy dolných končatín z nedostatku bielkovín sa objavujú u pacientov s vysokým rizikom podvýživy

OCHORENIA, PRI KTORÝCH ČASTO DOCHÁDZA K RIZIKU VZNIKU PODVÝŽIVY

Skupina ochoreníDiagnóza
Ochorenie dýchacieho traktuZápaly
Chronická obštrukčná choroba, astma
Ochorenie tráviaceho traktuVredová choroba žalúdka a pažerákau
Zápalové črevné ochorenia (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída)
Chronický zápal brušnej slinivky
Neurologické poruchyCievna mozgová príhoda
Rôzne druhy demencie
Parkinsonova choroba
Psychiatrické ochoreniaDepresia
Anorexia / Bulímia
Nádorové ochoreniaZhubný nádor brušnej slinivky a žlčových ciest, pľúc, žalúdka, pažerákau, nádory v oblasti ústnej dutiny a krku
Chemoterapia vedúca k nevoľnosti (riziko je krátkodobé)
Rádioterapia oblasti úst, krku a pažeráku
OperácieVeľká brušná operácia
Operácia oblasti krku a úst
Po zlomenine krčkau stehennej kosti
Veľké úrazy

SPRÁVNOU VÝŽIVOU K RÝYCHLEJŠEJÍ REKONVALENCENCII PACIENTA

Správna výživa môže prispieť k zlepšeniuzlepšuje znášaniea liečby, hojenieu pooperačných rán, či preležanín, čím celkovo môže prispieťvedie k rýchlejšej rekonvalescencii. Preto je zaistenie správnej výživy veľmi dôležité a má celkový dopad na pohodu a kvalitu života či už seniorov, alebo onkologických pacientov, u ktorých je riziko podvýživy výrazne vysoké. Práve preto sa o výživu svojho blízkeho aktívne zaujímajte.

“ Počas návštevy v nemocnici sa svojho blízkeho spýtajte, čo zjedol. Pravidelne sa informujte o jeho príjme stravy u ošetrujúceho personálu alebo lekára, nenechajte sa odbiť, keď cítite, že niečo nie je v poriadku.“

Aby mal pacient dostatok vitamínov a minerálnych látok, je vhodné do stravy pridať ovocie a zeleninu. Seniori ocenia mäkšie ovocie, alebo vopred nakrájané či nastrúhané. Vhodné sú aj polotučné mliečne výrobky, napr. jogurty, kefír, ochutené tvarohy a tvrdé syry, ktoré doplnia príjem bielkovín a vápnika. Veľkou komplikáciou býva nechutenstvo. Pacient zje len veľmi malé porcie, chudne a slabne. Vhodné a účinné je začať včas dopĺňať výživu o prípravky klinickej výživy. Pacient popíja nutričné ​​drinky medzi jedlami a zvyšuje si tým príjem energie, jednotlivých živín, vitamínov a minerálnych látok.

„S nutričnou podporou je potrebné začať včas! O výbere vhodnej klinickej výživy pre vašich blízkych sa poraďte s lekárom, alebo s nutričnou terapeutkou.“

STAROSTLIVOSŤ O CHORÉHO BLÍZKEHO V DOMÁCNOSTI

Ťažké ochorenie sa málokedy týka len pacienta. Má vplyv na jeho partnera, rodičov, deti, či súrodencov. Pacient, ktorému bola zistená závažná diagnóza, potrebuje podporu svojich blízkych. Potrebuje vedieť, že mu pomôžu proti chorobe bojovať. Možnosť byť doma a vymeniť nemocničné prostredie za dôverne známy domov pomáha prekonávať strach, úzkosť a neistotu pacienta.

Starostlivosť o blízkeho rozhodne nie je jednoduchá. Prináša množstvo obmedzení a pocit zodpovednosti. Keď sa zmierime s faktom, že choroba je realita, začneme premýšľať o tom, čo nás čaká a ako situáciu zvládnuť. Chceme sa o nášho blízkeho postarať. Chceme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme spoločne nad chorobou zvíťazili, prípadne zmiernili ťažkosti a predĺžili kvalitný život nášho milovaného.

„Klinická výživa je pre starajúceho sa veľkou výhodou, je pripravená na okamžité použitie a prináša veľkú časovú úsporu pri príprave jedla pre chorého. O vhodnej variante sa poraďte so svojím lekárom.“

Výživa dodáva telu látky potrebné na rast, výstavbu a obnovu tkanív, energiu pre všetky činnosti a chráni nás pred negatívnymi vplyvmi prostredia, ktorým sme vystavení. Výživa má dôležitú úlohu v prevencii chorôb, poskytuje človeku kvalitnejší život. Zásady správnej výživy, t. j. množstvo a zloženie stravy, vychádza z vedeckých poznatkov. Nesprávna výživa, jej nedostatok, ale aj nadbytok, môže prispieť k vzniku niektorých ochorení (napr. vysokého krvného tlaku či cukrovky). Rovnako dôležité ako množstvo potravy je aj jej zloženie, živiny musia byť obsiahnuté vo vyváženom pomere.

CHORÍ PACIENTI ČASTO DOSTATOČNE NEJEDIA 

Pacienti často trpia zníženou chuťou do jedla. Časté je nechutenstvo, nevoľnosť, pocit plnosti, nadúvanie, hnačky, ale aj zápcha. Tieto ťažkosti vedú k zníženému príjmu stravy, obmedzeniu pestrosti stravy, a tým aj k nižšej energetickej a biologickej hodnote stravy. Negatívne ovplyvnené býva aj vstrebávanie a využitie jednotlivých živín.

POČAS OCHORENIA MÁ VÝŽIVA PRIAMO ZÁSADNÝ VÝZNAM – TELO POTREBUJE ENERGIU A  ŽIVINY, ABY SA DOKÁZALO UZDRAVIŤ.

Pre zdravého človeka všeobecne platí, že ak má nadváhu, je vhodné schudnúť. V priebehu závažného ochorenia je všetko inak. Už malá strata hmotnosti môže byť pre niektorých pacientov riziková. Choroba je pre organizmus veľkou záťažou. Všeobecne sa v chorobe zvyšuje potreba biologicky hodnotných potravín a u niektorých ochorení sa zvyšuje potreba energie. V prípade, že je výživa nedostatočná, organizmus čerpá z vlastných zásob. Dochádza k poklesu telesnej hmotnosti a úbytku tukovej a svalovej hmoty. Strata svalovej hmoty je zvlášť nebezpečná, nejedná sa len o oslabenie svalstva končatín, ale bohužiaľ aj dýchacích svalov a srdcového svalu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k rozvoju zápalu pľúc a ďalším závažným komplikáciám. 

Nesprávna alebo nedostatočná výživa vedie k celkovému oslabeniu tela, predĺženiu doby rekonvalescencie, pobytu v nemocnici, zhoršuje imunitu, má vplyv na hojenie rán, znižuje sebestačnosť a celkovo zhoršuje kvalitu života pacienta.

„Nech je tvoje jedlo tvojím liekom a tvoj liek nech je tvojím jedlom.“ Hippokrates

BIELKOVINY SÚ NENAHRADITEĽNÉ

Bielkoviny sú stavebnými kameňmi všetkých tkanív vrátane svalov, podieľajú sa na tvorbe enzýmov a ďalších látok dôležitých pre správnu funkciu tela. K odbúravaniu bielkovín dochádza predovšetkým vtedy, keď je telo v strese, napr. pri ťažkej infekcii, akútnom zápale a popáleninách. Organizmus v strese nie je schopný využiť iné zdroje energie, a preto využíva energiu bielkovín zo svojich tkanív, predovšetkým zo svalov. Aj človek s nadváhou je vystavený riziku podvýživy, pokiaľ nemá dostatočný príjem bielkovín! V ťažkom stave môže telo odbúrať až 1 kg svalstva denne, čo je pre pacienta veľmi nebezpečné. Svalovú hmotu nie je jednoduché obnoviť!

Bielkoviny získavame z potravín živočíšnych i rastlinných. Hodnotnejšie sú bielkoviny živočíšneho pôvodu, pretože obsahujú všetky potrebné aminokyseliny (aminokyseliny sú stavebné kamene bielkovín).

Denná potreba bielkovín u zdravého dospelého je približne 1 g bielkovín na 1 kg telesnej hmotnosti, v chorobe sa táto potreba môže až zdvojnásobiť.

CUKRY (SACHARIDY) AKO VÝZNAMNÝ ZDROJ ENERGIE 

Cukry slúžia ako zdroj energie pre organizmus. Ich biologickú hodnotu zvyšuje obsah vlákniny. Všeobecne vhodnejšie sú komplexné cukry – polysacharidy (napr. škroby obsiahnuté v obilninách a zemiakoch), ich odbúravanie je pomalšie a glukóza, ktorá je konečnou formou cukrov, sa následne vstrebáva pomalšie a organizmus nezaťažuje.

TUKY (LIPIDY)

Sú najbohatším zdrojom energie, zdrojom esenciálnych mastných kyselín (esenciálne = telo ich nedokáže samo vytvoriť) a zabezpečujú organizmu príjem vitamínov  A, D, E, K , ktoré sú v tukoch rozpustné. Najväčšie zastúpenie živočíšnych tukov nájdete v mäse, vajciach, mlieku a mliečnych výrobkoch. Na príjem rastlinných tukov odporúčame používať kvalitné rastlinné oleje na prípravu jedál. Zvýšime tým množstvo esenciálnych mastných kyselín v strave. Veľmi žiaduce je časté zaraďovanie rýb do jedálnička, a to predovšetkým morských.

NEZABÚDAJME NA VLÁKNINU

Vláknina je neoddeliteľnou súčasťou bežnej stravy. Rozdeľujeme ju na 2 druhy. Rozpustná vláknina slúži ako potrava užitočných baktérií v hrubom čreve. Nerozpustná vláknina funguje ako „kefa čriev“- zlepšuje pohyb čriev a pôsobí pozitívne na objem a konzistenciu stolice. 

ESENCIÁLNE LÁTKY

Sa podieľajú predovšetkým na výstavbe tkanív. Ľudský organizmus si ich sám nedokáže vytvoriť. Tieto látky sú pre telo nepostrádateľné, je potrebné ich prijímať v potrave. Patria sem esenciálne mastné kyseliny (vhodné tuky), esenciálne aminokyseliny (živočíšne bielkoviny), niektoré vitamíny, minerálne látky a stopové prvky.

ENERGIA

Ak je človek zdravý, platí pravidlo, že príjem energie z potravy má byť v rovnováhe s výdajom energie. Priemerná denná potreba energie je ovplyvnená zdravotným stavom, pohlavím, vekom a telesnou aktivitou.

  • Dospelé ženy potrebujú približne 2000 – 2200 kcal denne
  • Dospelí muži potrebujú 2400 – 2600 kcal denne

PITNÝ REŽIM

Dostatočný príjem tekutín je nevyhnutný pre správnu funkciu organizmu. Odporúčaná minimálna denná dávka je 1,5 – 2 l denne. V horúcich letných dňoch, pri stratách tekutín potením alebo hnačkami je nutné zvýšiť množstvo prijímaných tekutín až na 3 litre denne. Vhodnými nápojmi sú pitná voda, kvalitný zelený či čierny čaj, mierne mineralizované vody, riedené ovocné a zeleninové šťavy. Príliš studené nápoje nie sú vhodné.

Veľká časť chorôb je sprevádzaná nechutenstvom. Pri pobyte v nemocnici, ale aj pri domácom ošetrovaní, často čakáme, že sa chorý príbuzný „rozje“, hneď ako  sa mu zdravotný stav zlepší a viac sa jeho stravovací režim nerieši. Súčasne pacient podstupuje rad vyšetrení, ktoré sa často vykonávajú nalačno, a preto často trpí hladom a smädom. V tomto momente by si chorý, jeho rodina a v neposlednom rade zdravotnícki pracovníci mali uvedomiť, že sa dostáva do zvýšeného rizika podvýživy. Tento stav je potrebné čo najrýchlejšie a najúčinnejšie riešiť, nepodceňovať ho a zabrániť tak komplikáciám, ktoré so sebou nedostatočná výživa prináša.

Počas choroby je dôležité zamerať sa okrem samotnej liečby ochorenia aj na udržanie čo najlepšieho stavu výživy pacienta a tomuto cieľu podriadiť aj zloženie stravy. Pacient v dobrej nutričnej kondícii má lepšie vyhliadky na prekonanie závažnej choroby.

Zhodnotenie nutričného stavu pacienta by malo byť súčasťou liečby a patrí do rúk lekárov a výživových špecialistov. Je dôležité posúdiť, či pacient dokáže prijať dostatočné množstvo stravy cez ústa, ako aj vstrebávanie jednotlivých živín do čreva. Nesleduje sa len telesná hmotnosť pacienta a BMI ale aj zastúpenie jednotlivých živín v organizme.

V prípade, kedy bežná strava nepostačuje na pokrytie nutričných potrieb pacienta, dochádza k podvýžive (malnutrícii). Podvýživa súvisiaca s ochorením môže spôsobiť oslabenie imunitného systému, zvýšenie rizika infekcie, zhoršené hojenie rán či dlhšiu dobu hospitalizácie. Na zlepšenie stavu podvýživy sa využíva enterálna výživa (delí sa na výživu na popíjanie a sondovú výživu), ktorá poskytuje vyváženú zmes základných živín, minerálnych látokov, vitamínov a stopových prvkov. 

Na trhu existuje nespočetné množstvo nutričných (dietetických) prípravkov určených na popíjanie. Tieto nutričné drinky sa vyrábajú so štandardným zložením, sú dostupné v rôznych príchutiach a  veľkostiach od 125 ml až po 300 ml. Dostupné sú aj špeciálne nutričné drinky pre pacientov s onkologickým ochorením, pacientov s preležaninami, či pacientov s cukrovkou. Nutričné drinky možno užívať medzi jedlami ako doplnok bežnej stravy alebo ako úplná náhrada stravy.

Pre pacientov, ktorí nemôžu potravinu prijímať ústami je určená sondová výživa. Výber vhodnej sondovej výživy vykonáva výhradne lekár.

V prípade, že potrebujete konzultovať váš zdravotný stav, obráťte sa na vášho lekára. Poraďte sa so svojim lekárom alebo lekárnikom, keď sa cítite byť slabý, unavený, nechutí Vám jesť alebo ste nechcene schudli.

Prípravky klinickej výživy sú určené na diétny režim pri podvýžive súvisiacej s ochorením a môže ich predpísať všeobecný lekár alebo špecialista, ktorý posúdi nutričný stav pacienta. Prípravky klinickej výživy sú dostupné v  lekárňach. Prípravky enterálnej výživy by mali byť užívané vždy pod lekárskym dohľadom.