Výživa dodáva telu látky potrebné na rast, výstavbu a obnovu tkanív, energiu pre všetky činnosti a chráni nás pred negatívnymi vplyvmi prostredia, ktorým sme vystavení. Výživa má dôležitú úlohu v prevencii chorôb, môžu človeku poskytnúť kvalitnejší život. Zásady správnej výživy, t. j. množstvo a zloženie stravy, vychádza z vedeckých poznatkov. Nesprávna výživa, jej nedostatok, ale aj nadbytok, môže prispieť k vzniku niektorých ochorení (napr. vysokého krvného tlaku či cukrovky). Rovnako dôležité ako množstvo potravy je aj jej zloženie, živiny musia byť obsiahnuté vo vyváženom pomere.
CHORÍ PACIENTI ČASTO NEJEDIA DOSTATOK
Pacienti často trpia zníženou chuťou do jedla. Časté je nechutenstvo, nevoľnosť, pocit plnosti, nadúvanie, hnačky, ale aj zápcha. Tieto ťažkosti vedú k zníženému príjmu stravy, obmedzeniu pestrosti stravy, a tým aj k nižšej energetickej a biologickej hodnote stravy. Negatívne ovplyvnené býva aj vstrebávanie a využitie jednotlivých živín.
POČAS OCHORENIA MÁ VÝŽIVA ZÁSADNÝ VÝZNAM – TELO POTREBUJE ENERGIU A ŽIVINY, ABY SA DOKÁZALO UZDRAVIŤ.
Pre zdravého človeka všeobecne platí, že ak má nadváhu, je vhodné schudnúť. V priebehu závažného ochorenia je všetko inak. Už malá strata hmotnosti môže byť pre niektorých pacientov riziková. Choroba je pre organizmus veľkou záťažou. Všeobecne sa v chorobe zvyšuje potreba biologicky hodnotných potravín a u niektorých ochorení sa zvyšuje potreba energie. V prípade, že je výživa nedostatočná, organizmus čerpá z vlastných zásob. Dochádza k poklesu telesnej hmotnosti a úbytku tukovej a svalovej hmoty. Strata svalovej hmoty je zvlášť nebezpečná. Nejedná sa len o oslabenie svalstva končatín, ale bohužiaľ aj dýchacích a srdcového svalu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k rozvoju zápalu pľúc a ďalším závažným komplikáciám.
Nesprávna alebo nedostatočná výživa vedie k celkovému oslabeniu tela, predĺženiu doby rekonvalescencie, pobytu v nemocnici, zhoršuje imunitu, má vplyv na hojenie rán, znižuje sebestačnosť a celkovo zhoršuje kvalitu života pacienta.
„Nech je tvoje jedlo tvojím liekom a tvoj liek nech je tvojím jedlom.“ Hippokrates
BIELKOVINY SÚ NENAHRADITEĽNÉ
Bielkoviny sú stavebnými kameňmi všetkých tkanív vrátane svalov, podieľajú sa na tvorbe enzýmov a ďalších látok dôležitých pre správnu funkciu tela. K odbúravaniu bielkovín dochádza predovšetkým vtedy, keď je telo v strese, napr. pri ťažkej infekcii, akútnom zápale a popáleninách. Organizmus v strese nie je schopný využiť iné zdroje energie, a preto využíva energiu bielkovín zo svojich tkanív, predovšetkým zo svalov. Aj človek s nadváhou je vystavený riziku podvýživy, pokiaľ nemá dostatočný príjem bielkovín! V ťažkom stave môže telo odbúrať až 1 kg svalstva denne, čo je pre pacienta veľmi nebezpečné. Svalovú hmotu nie je jednoduché obnoviť!
Bielkoviny získavame z potravín živočíšnych i rastlinných. Hodnotnejšie sú bielkoviny živočíšneho pôvodu, pretože obsahujú všetky potrebné aminokyseliny (aminokyseliny sú stavebnými kameňmi bielkovín).
Denná potreba bielkovín u zdravého dospelého je približne 1 g bielkovín na 1 kg telesnej hmotnosti. V chorobe sa táto potreba môže až zdvojnásobiť.
CUKRY (SACHARIDY) AKO VÝZNAMNÝ ZDROJ ENERGIE
Cukry slúžia, ako zdroj energie pre organizmus. Ich biologickú hodnotu zvyšuje obsah vlákniny. Všeobecne vhodnejšie sú komplexné cukry – polysacharidy (napr. škroby obsiahnuté v obilninách a zemiakoch), ich odbúravanie je pomalšie a glukóza, ktorá je konečnou formou cukrov, sa následne vstrebáva pomalšie a organizmus nezaťažuje.
TUKY (LIPIDY)
Sú najbohatším zdrojom energie, zdrojom esenciálnych mastných kyselín (esenciálne = telo ich nedokáže samo vytvoriť) a zabezpečujú organizmu príjem vitamínov A, D, E, K , ktoré sú v tukoch rozpustné. Najväčšie zastúpenie živočíšnych tukov nájdete v mäse, vajciach, mlieku a mliečnych výrobkoch. Pre príjem rastlinných tukov odporúčame používať pri príprave jedál kvalitné rastlinné oleje na prípravu jedál. Zvýšime tým množstvo esenciálnych mastných kyselín v strave. Veľmi žiaduce je časté zaraďovanie rýb do jedálnička, a to predovšetkým morských.
NEZABÚDAJME NA VLÁKNINU
Vláknina je neoddeliteľnou súčasťou bežnej stravy. Rozdeľujeme ju na 2 druhy. Rozpustná vláknina slúži ako potrava pre užitočné baktérie nachádzajúce sa v hrubom čreve. Nerozpustná vláknina funguje ako „kefa čriev“- zlepšuje pohyb čriev a pôsobí pozitívne na objem aj konzistenciu stolice.
ESENCIÁLNE LÁTKY
Esenciálne látky sa podieľajú predovšetkým na výstavbe tkanív. Ľudský organizmus si ich sám nedokáže vytvoriť. Tieto látky sú pre telo nenahraditeľné, je potrebné ich prijímať v potrave. Patria sem esenciálne mastné kyseliny (obsiahnuté v tukoch), esenciálne aminokyseliny (nachádzajúce sa v živočíšnych bielkovinách), niektoré vitamíny, minerálne látky a stopové prvky.
ENERGIA
Ak je človek zdravý, platí pravidlo, že príjem energie z potravy má byť v rovnováhe s výdajom energie. Priemerná denná potreba energie je ovplyvnená zdravotným stavom, pohlavím, vekom a telesnou aktivitou.
- Dospelé ženy potrebujú približne 2000 – 2200 kcal denne
- Dospelí muži potrebujú 2400 – 2600 kcal denne
PITNÝ REŽIM
Dostatočný príjem tekutín je nevyhnutný pre správnu funkciu organizmu. Odporúčaná minimálna denná dávka je 1,5 – 2 l denne. V horúcich letných dňoch, pri stratách tekutín potením alebo hnačkami je nutné zvýšiť množstvo prijímaných tekutín aj na 3 litre denne. Vhodnými nápojmi sú najmä pitná voda, mierne mineralizované vody, kvalitný zelený či čierny čaj, mierne mineralizované vody, riedené ovocné a zeleninové šťavy. Príliš studené nápoje nie sú vhodné.
