Výživa v chorobe – Prečo je tak dôležitá?

Výživa dodáva telu látky potrebné na rast, výstavbu a obnovu tkanív, energiu pre všetky činnosti a chráni nás pred negatívnymi vplyvmi prostredia, ktorým sme vystavení. Výživa má dôležitú úlohu v prevencii chorôb, poskytuje človeku kvalitnejší život. Zásady správnej výživy, t. j. množstvo a zloženie stravy, vychádza z vedeckých poznatkov. Nesprávna výživa, jej nedostatok, ale aj nadbytok, môže prispieť k vzniku niektorých ochorení (napr. vysokého krvného tlaku či cukrovky). Rovnako dôležité ako množstvo potravy je aj jej zloženie, živiny musia byť obsiahnuté vo vyváženom pomere.

CHORÍ PACIENTI ČASTO DOSTATOČNE NEJEDIA 

Pacienti často trpia zníženou chuťou do jedla. Časté je nechutenstvo, nevoľnosť, pocit plnosti, nadúvanie, hnačky, ale aj zápcha. Tieto ťažkosti vedú k zníženému príjmu stravy, obmedzeniu pestrosti stravy, a tým aj k nižšej energetickej a biologickej hodnote stravy. Negatívne ovplyvnené býva aj vstrebávanie a využitie jednotlivých živín.

POČAS OCHORENIA MÁ VÝŽIVA PRIAMO ZÁSADNÝ VÝZNAM – TELO POTREBUJE ENERGIU A  ŽIVINY, ABY SA DOKÁZALO UZDRAVIŤ.

Pre zdravého človeka všeobecne platí, že ak má nadváhu, je vhodné schudnúť. V priebehu závažného ochorenia je všetko inak. Už malá strata hmotnosti môže byť pre niektorých pacientov riziková. Choroba je pre organizmus veľkou záťažou. Všeobecne sa v chorobe zvyšuje potreba biologicky hodnotných potravín a u niektorých ochorení sa zvyšuje potreba energie. V prípade, že je výživa nedostatočná, organizmus čerpá z vlastných zásob. Dochádza k poklesu telesnej hmotnosti a úbytku tukovej a svalovej hmoty. Strata svalovej hmoty je zvlášť nebezpečná, nejedná sa len o oslabenie svalstva končatín, ale bohužiaľ aj dýchacích svalov a srdcového svalu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k rozvoju zápalu pľúc a ďalším závažným komplikáciám. 

Nesprávna alebo nedostatočná výživa vedie k celkovému oslabeniu tela, predĺženiu doby rekonvalescencie, pobytu v nemocnici, zhoršuje imunitu, má vplyv na hojenie rán, znižuje sebestačnosť a celkovo zhoršuje kvalitu života pacienta.

„Nech je tvoje jedlo tvojím liekom a tvoj liek nech je tvojím jedlom.“ Hippokrates

BIELKOVINY SÚ NENAHRADITEĽNÉ

Bielkoviny sú stavebnými kameňmi všetkých tkanív vrátane svalov, podieľajú sa na tvorbe enzýmov a ďalších látok dôležitých pre správnu funkciu tela. K odbúravaniu bielkovín dochádza predovšetkým vtedy, keď je telo v strese, napr. pri ťažkej infekcii, akútnom zápale a popáleninách. Organizmus v strese nie je schopný využiť iné zdroje energie, a preto využíva energiu bielkovín zo svojich tkanív, predovšetkým zo svalov. Aj človek s nadváhou je vystavený riziku podvýživy, pokiaľ nemá dostatočný príjem bielkovín! V ťažkom stave môže telo odbúrať až 1 kg svalstva denne, čo je pre pacienta veľmi nebezpečné. Svalovú hmotu nie je jednoduché obnoviť!

Bielkoviny získavame z potravín živočíšnych i rastlinných. Hodnotnejšie sú bielkoviny živočíšneho pôvodu, pretože obsahujú všetky potrebné aminokyseliny (aminokyseliny sú stavebné kamene bielkovín).

Denná potreba bielkovín u zdravého dospelého je približne 1 g bielkovín na 1 kg telesnej hmotnosti, v chorobe sa táto potreba môže až zdvojnásobiť.

CUKRY (SACHARIDY) AKO VÝZNAMNÝ ZDROJ ENERGIE 

Cukry slúžia ako zdroj energie pre organizmus. Ich biologickú hodnotu zvyšuje obsah vlákniny. Všeobecne vhodnejšie sú komplexné cukry – polysacharidy (napr. škroby obsiahnuté v obilninách a zemiakoch), ich odbúravanie je pomalšie a glukóza, ktorá je konečnou formou cukrov, sa následne vstrebáva pomalšie a organizmus nezaťažuje.

TUKY (LIPIDY)

Sú najbohatším zdrojom energie, zdrojom esenciálnych mastných kyselín (esenciálne = telo ich nedokáže samo vytvoriť) a zabezpečujú organizmu príjem vitamínov  A, D, E, K , ktoré sú v tukoch rozpustné. Najväčšie zastúpenie živočíšnych tukov nájdete v mäse, vajciach, mlieku a mliečnych výrobkoch. Na príjem rastlinných tukov odporúčame používať kvalitné rastlinné oleje na prípravu jedál. Zvýšime tým množstvo esenciálnych mastných kyselín v strave. Veľmi žiaduce je časté zaraďovanie rýb do jedálnička, a to predovšetkým morských.

NEZABÚDAJME NA VLÁKNINU

Vláknina je neoddeliteľnou súčasťou bežnej stravy. Rozdeľujeme ju na 2 druhy. Rozpustná vláknina slúži ako potrava užitočných baktérií v hrubom čreve. Nerozpustná vláknina funguje ako „kefa čriev“- zlepšuje pohyb čriev a pôsobí pozitívne na objem a konzistenciu stolice. 

ESENCIÁLNE LÁTKY

Sa podieľajú predovšetkým na výstavbe tkanív. Ľudský organizmus si ich sám nedokáže vytvoriť. Tieto látky sú pre telo nepostrádateľné, je potrebné ich prijímať v potrave. Patria sem esenciálne mastné kyseliny (vhodné tuky), esenciálne aminokyseliny (živočíšne bielkoviny), niektoré vitamíny, minerálne látky a stopové prvky.

ENERGIA

Ak je človek zdravý, platí pravidlo, že príjem energie z potravy má byť v rovnováhe s výdajom energie. Priemerná denná potreba energie je ovplyvnená zdravotným stavom, pohlavím, vekom a telesnou aktivitou.

  • Dospelé ženy potrebujú približne 2000 – 2200 kcal denne
  • Dospelí muži potrebujú 2400 – 2600 kcal denne

PITNÝ REŽIM

Dostatočný príjem tekutín je nevyhnutný pre správnu funkciu organizmu. Odporúčaná minimálna denná dávka je 1,5 – 2 l denne. V horúcich letných dňoch, pri stratách tekutín potením alebo hnačkami je nutné zvýšiť množstvo prijímaných tekutín až na 3 litre denne. Vhodnými nápojmi sú pitná voda, kvalitný zelený či čierny čaj, mierne mineralizované vody, riedené ovocné a zeleninové šťavy. Príliš studené nápoje nie sú vhodné.

Viac o výžive

Kto mi pomôže s výživou v chorobe a kde môžem dostať klinickej výživy?

Veľká časť chorôb je sprevádzaná nechutenstvom. Pri pobyte v nemocnici, ale aj pri domácom ošetrovaní, často čakáme, že sa chorý…...

Podvýživa súvisiace s ochorením – ako sa týka mojej rodiny?

PODVÝŽIVA V CHOROBE SA MÔŽE TÝKAŤ KAŽDÉHO Z NÁS. Podvýživa (malnutrícia) je stav nerovnováhy medzi potrebami organizmu a skutočným príjmom, ktorý vzniká v dôsledku…...

Viac o výžive

O výžive
v chorobe

O výžive
pri PKU/DMO

O výžive
detí