Príklad: Manžel po mozgovej príhode neprehltne sústo, po napití kašle…
Problémy s prehĺtaním sú často následkom nervových ochorení (napr. cievna mozgová príhoda, roztrúsená skleróza). Narušenie jemnej koordinácie svalov vedie k tomu, že potrava „zaskočí“ alebo zateká do dýchacích ciest (aspirácia). Následkom je nepríjemný kašeľ a pocit dusenia. Zabehnutie potravy môže byť i príčinou zápalu pľúc. Dysfágia je väčšinou prechodným stavom, niekedy sa však môže stať i trvalou poruchou.
Pacient s dysfágiou často odmieta jesť alebo piť, poprípade je málo alebo znižuje príjem tekutín. Správna výživa a hydratácia pacienta, hlavne po cievnej mozgovej príhode, však môže prispieť k lepšiemu zvládaniu zotavovania.
Je preto potrebné, aby pacienta s poruchou prehĺtania vyšetril kvalifikovaný lekár alebo logopéd a v prípade potreby stanovil vhodný výživový plán. U ťažkých foriem dysfágie môže lekár rozhodnúť o zavedení výživy pomocou sondy (nasogastrickej alebo perkutánnej endoskopickej gastrostómie, tzv. PEG-u). Výživa a tekutiny sú tak pacientovi podávané priamo do žalúdka.
Liečbou dysfágie je rehabilitácia prehĺtania, ktorú vedie logopéd. Rehabilitáciu uľahčuje vhodná úprava stravy (vylúčenie malých kúskov potravy) a používanie zahusťovadiel, ktoré menia konzistenciu a textúru jedla a tekutín. Kvalitné moderné zahusťovadlá zachovávajú chuť a vôňu jedla, pričom môžu zlepšiť život pacientov. Ošetrujúci lekár môže v tomto prípade predpísať klinickú výživu krémovej konzistencie, ktorá sa pacientovi podáva lyžičkou.
